Hoci rozhodnutie Spojených štátov odstúpiť od Parížskej dohody je poľutovaniahodné, pravdepodobne nebude mať žiadne veľké negatívne dôsledky na boj proti klimatickým zmenám, aspoň nie v krátkodobom horizonte.

V analýze, ktorú v júni zverejnil, Oxfordský inštitút pre energetické štúdie, to tvrdí energetický expert David Robinson.
Podpora mimo Washingtonu

„Podpora štátov pre Parížsku dohodu mimo Spojených štátov sa zdá byť silná a podpora existuje aj v rámci Spojených štátov na úrovni administratívy štátov a miest, ako aj v rámci finančného, korporátneho a mimovládneho sektora,“ píše sa v analýze.

Dôležitú úlohu v znižovaní emisií zohrávajú aj technológie.

Inovácie a úspory z rozsahu vysokým tempom znižujú náklady na obnoviteľné energie, batérie, inteligentné systémy a elektrické vozidlá.

Napriek tomu, že tieto trendy podporovali v začiatkoch verejné politiky, náklady budú klesať aj naďalej, predpovedá Robinson.
Budíček pre ostatných

Autor analýzy sa hlási k optimistickému pohľadu na vec. Neobáva sa, že rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa bude inšpirovať ďalšie štáty – napríklad Poľsko, ktoré ho práve hostí.

„Existuje iný pohľad, a to, že (Trumpovo) rozhodnutie bude slúžiť ako budíček, ktorý je veľmi potrebný, pretože súčasné politiky a záväzky – aj bez odstúpenia Spojených štátov – nezodpovedajú výzve (globálneho otepľovania).

Robinson sa odvoláva na tvrdenia vedcov, podľa ktorých súčasné národné záväzky nebudú stačiť na dosiahnutie hlavného cieľa Parížskej dohody: obmedzenia otepľovania do konca storočia na dva stupne Celzia v porovnaní s predpriemyselným obdobím.