Európska komisia a slovenské orgány predstavili plán, tzv. spoločnú cestovnú mapu, ktorého cieľom je uľahčiť implementáciu Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu (KF) na Slovensku. Návrh cestovnej mapy bol dohodnutý podpredsedom vlády Slovenskej republiky a ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jánom Figeľom a európskym komisárom pre regionálny rozvoj Johannesom Hahnom v novembri 2010 v Bratislave. Prijatý dokument predstavuje rámec pre spoločný prístup s cieľom zabezpečiť včasné využitie prostriedkov a účinnú realizáciu programov v rámci EFRR a KF na Slovensku. Spoločná cestovná mapa je príkladom uplatnenia osvedčených postupov pri spolupráci Európskej komisie a slovenských orgánov.

Dirk Ahner, generálny riaditeľ Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre regionálnu politiku v tejto súvislosti uviedol: „Prijatím cestovnej mapy sa prejavuje záväzok Európskej komisie aj naďalej úzko spolupracovať so slovenskou vládou a ďalšími partnermi a zameriavať sa na riešenie problémov spojených s realizáciou programov a upriamovať pozornosť na tie investičné priority, pri ktorých sa doposiaľ postupovalo pomalšie. Sme presvedčení, že toto spoločné úsilie nám pomôže dosiahnuť lepšie výsledky pri investovaní v rámci európskej politiky súdržnosti“.

Na roky 2007 až 2013 bolo pre Slovensko v rámci politiky súdržnosti vyčlenených 11,6 miliárd eur, z ktorých 6 miliárd pochádza z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, 3,9 miliardy z Kohézneho fondu, 1,5 miliardy z Európskeho sociálneho fondu (ESF) a 227 miliónov bolo vyčlenených na projekty územnej spolupráce. Slovensko môže využiť aj 2 miliardy eur z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a 13,7 milióna z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo.

Z celkovej pridelenej sumy je na investície do dopravnej infraštruktúry určených 30,5 %. Zo sumy pripadajúcej na súčasné obdobie bolo už vyplatených približne 20 %.

V prijatom spoločnom pláne sa však poukazuje aj na niekoľko skutočností, na ktoré sa ešte v záujme ďalších zlepšení pri čerpaní fondov a zabezpečenia ich úspechu na Slovensku treba zamerať, a to:

•  dosiahnuť zlepšenie, pokiaľ ide o prípravu a žiadosti týkajúce sa veľkých dopravných a environmentálnych projektov (teda takých, ktorých náklady presahujú 50 miliónov eur), aby sa predchádzalo oneskorovovaniu a skrátil sa čas potrebný na posudzovanie;
• zabezpečiť vypracovanie generelu dopravnej infraštruktúry;
• usilovať sa o vhodné riešenia na financovanie a udržateľnosť environmentálnych vodohospodárskych projektov;
• dosiahnuť ďalšie posilnenie národných riadiacich a kontrolných štruktúr v záujme efektívneho vykonávania projektov, okrem iného aj v súvislosti s postupmi verejného obstarávania a výberu projektov;
• zabezpečiť, aby sa v programoch vyčleňovali dohodnuté prostriedky v prospech marginalizovaných rómskych komunít a aby sa prostredníctvom projektov s reálnym dosahom v teréne zvýšila účinnosť takejto pomoci;
• zabezpečiť, aby sa v žiadnej žiadosti o platbu nevyskytovali výdavky, ktoré sú spojené s konaniami vo veci porušenia predpisov;
• vyriešiť všetky nedoriešené problémy v prípadoch, keď existuje nesúlad so výsledkami posudzovania vplyvu na životné prostredie;
• podporovať zvýšené využívanie nástrojov finančného inžinierstva, ku ktorým patria revolvingové nástroje ako napríklad rizikový kapitál, pôžičkové alebo záručné fondy;
• naplno prispieť k napĺňaniu obsahu prioritných oblastí v rámci stratégie EÚ pre dunajský región so zahrnutím projektov týkajúcich sa integrovaného vodného hospodárstva, modernizácie dopravy, zlepšenia vnútrozemskej plavby a zvýšeného využívania obnoviteľnej energie;
• zlepšiť komunikáciu, pokiaľ ide o vplyv fondov.

V prijatom dokumente je zahrnutá aj tabuľka na sledovanie postupu dosiahnutého v jednotlivých oblastiach. Zároveň sa v záujme docielenia očakávaných výsledkov uvádzajú pri každej z priorít konkrétne opatrenia a termíny. Predpokladá sa aj pravidelné monitorovanie pokroku minimálne raz za štvrťrok.

Súvislosti
Od roku 2000 sa investíciami EÚ prispelo na Slovensku k modernizácii takmer 100 kilometrov železničnej trate, bolo vybodovaných 54 kilometrov ciest. Do súladu s medzinárodnými bezpečnostnými normami boli uvedené 4 letiská. Eurofondy prispeli k vybudovaniu takmer 1600 km novej kanalizácie pre viac než 17 800 domácností. Priama podpora bola udelená viac než 450 malým a stredným podnikom, bolo vybudovaných 17 priemyselných parkov a 5 podnikateľských inkubátorov. Bolo zrekonštruovaných približne 100 škôl, ako aj 17 nemocníc, 26 zariadení sociálnej starostlivosti a 54 kultúrnych zariadení.

Viac informácií o politike súdržnosti na Slovensku:

http://ec.europa.eu/regional_policy/atlas2007/slovakia/index_en.htm
http://www.nsrr.sk/