V období od 13. do 23. júla 2009 sa v rámci Európskej únie uskutočnil ďalší zo série prieskumov verejnej mienky Európskej komisie, Eurobarometer. Viac ako 25 000 občanov starších ako 15 rokov vyjadrilo svoj názor na cezhraničné nákupy, nakupovanie na diaľku a ochranu spotrebiteľov.

„Ako ukázal tento prieskum, v cezhraničných nákupoch, či nákupoch uskutočňovaných na diaľku  zatiaľ nie sme  úplne "doma". Možno je to aj tým, že svoje spotrebiteľské práva nevnímame  ako dostatočne chránené a rešpektované,“ reagovala na výsledky prieskumu Andrea Elscheková-Matisová, vedúca Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Za posledných 12 mesiacov 38% občanov EÚ uskutočnilo nákup cez Internet (tzv. distance shopping"), kým 23% ho uskutočnilo prostredníctvom pošty (katalógy, poštová objednávka, atď.) a 14% prostredníctvom telefónu. Európski spotrebitelia sú však náchylnejší uskutočňovať cezhraničné nákupy osobne, buď keď sú na dovolenke alebo na služobnej ceste. Čo sa Slovákov týka, štvrtina z nich si niečo zaobstarala cez Internet priamo zo Slovenska a 10% z inej krajiny Únie. 20% Slovákov uskutočnilo kúpu tovaru či služby zo Slovenska prostredníctvom telefónu a 31.7% prostredníctvom pošty. Zo Slovákov, ktorí uskutočnili cezhraničný obchod cez Internet, telefón alebo poštu, vyše tretina nakúpila v hodnote 100 až 500 € a takmer 12% za nákup zaplatilo vyše 1000 €.

Len 1 z 10 Európanov (15% Slovákov) sa pri výskyte problémov s tovarom sťažoval predajcovi alebo obstarávateľovi služby. Ďalšie 4% sa nesťažovali, ani keď sa problémy objavili. Ako dôvod 32% z nich  uviedlo, že nečakajú uspokojivé vyriešenie problému a 26 % opýtaným suma tovaru nestála za sťažovanie.  Tí, čo sa však sťažovali, tak urobili preto, že neboli spokojní s kvalitou tovaru alebo služby. Tento dôvod uviedlo 59% Európanov, no až 80% Slovákov. Za zmienku stojí aj to, že až takmer polovica Slovákov nebola spokojná s riešením ich sťažností a 64% z nich už potom ďalšie kroky nepodnikli.

Eurobarometer sa pýtal občanov aj na ich skúsenosti s neférovými obchodnými praktikami. Najčastejšou uvádzanou bola praktika poskytovania tovaru „zadarmo“. Až 54% európskych a dokonca skoro 70% slovenských spotrebiteľov sa s ňou už stretlo.

Európsku komisiu zaujímal aj názor občanov EÚ na rôzne finančné produkty, ako napríklad dôchodky, sporiace účty, investičné produkty, hypotéky, pôžičky, či kreditné a debetné karty. Z prieskumu vyplýva, že viac ako polovica Európanov by privítala, keby boli tieto produkty o čosi jednoduchšie, predovšetkým dôchodkové produkty a sporiace účty. Podobný názor na dôchodkové produkty, ako aj hypotéky zastáva 53% Slovákov a zjednodušenie sporiacich účtov by ocenilo až 57% slovenských spotrebiteľov. 

Takmer 36% Slovákov zastáva názor, že je náročné alebo pomerne náročné porovnať ponuku rozličných obstarávateľov elektriny, no 60 % z nich to ani nepokladalo za potrebné, keďže svojho obstarávateľa meniť nechceli. Podobne je to aj v prípade bánk – ich ponuky pokladá za náročné na porovnávanie takmer 30% Slovákov. Takmer totožne s európskym priemerom sa 40% Slovákov zhodlo v tom, že za posledných 12 mesiacov im obstarávateľ elektriny zdvihol jej cenu.

Len polovica slovenských spotrebiteľov cíti, že sú ich práva dostatočne chránené. Takmer tretina opýtaných si myslí, že slovenskí predajcovia a dodávatelia služieb nerešpektujú ich práva. Takmer 67% Slovákov by uvítalo, keby sa mohli pri uplatňovaní svojich práv spojiť s ďalšími spotrebiteľmi, ktorí majú podobné problémy.

53% Slovákov si vôbec nečíta informácie o ochrane osobných údajov na internete.