EU News

Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) – objasnenie hlavných prvkov

Komisia, Rada a Európsky parlament (EP) dnes dospeli k politickej dohode o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky za predpokladu, že Rada a EP v prvom čítaní formálne schvália dohodu, potom ako boli texty sformalizované vo všetkých jazykoch. Vychádzajúc z návrhov Komisie z októbra 2011 (pozri IP/11/1181 a MEMO/11/685) dohoda sa týka týchto štyroch základných nariadení Európskeho parlamentu a Rady v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky: i) nariadenie o priamych platbách, ii) nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov (SOT), iii) nariadenie o rozvoji vidieka a iv) horizontálne nariadenie o financovaní, správe a monitorovaní SPP. Viaceré otázky sa budú riešiť samostatne v rámci rokovaní o viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2014 – 2020, konkrétne presun finančných prostriedkov medzi priamymi platbami (1. pilier) a rozvojom vidieka (2. pilier), pridelenie vnútroštátnych balíkov na priame platby a rozvoj vidieka, miery spolufinancovania a otázka stanovenia stropov a ich postupného znižovania.

Hlavné prvky návrhov možno zhrnúť takto:
1. Priame platby  
Aby sa dosiahlo spravodlivejšie rozdeľovanie podpory, upustí sa od systému SPP pre priame platby, pri ktorom sa prideľované rozpočtové prostriedky na členský štát – a na poľnohospodára v členskom štáte – zakladali na historických referenčných údajoch. To bude znamenať jasné a skutočné zblíženie platieb, nielen medzi členskými štátmi, ale aj v rámci nich. Zavedenie ekologizačných platieb – kde sa 30 % z dostupného vnútroštátneho finančného balíka viaže na použitie určitých udržateľných poľnohospodárskych postupov – znamená okrem toho, že výrazný podiel dotácie bude v budúcnosti spojený s odmeňovaním poľnohospodárov za poskytovanie environmentálnych verejných statkov. Všetky platby budú naďalej podliehať určitým environmentálnym a iným pravidlám
Režim základnej platby: Členské štáty budú venovať 70 % svojich priamych platieb vnútroštátneho finančného balíka na nový režim základnej platby – mínus všetky sumy viazané na doplnkové platby pre mladých poľnohospodárov a iné možnosti ako doplnkové platby na znevýhodnené oblasti, režim pre malých poľnohospodárov, prerozdeľovacie platby a „viazané“ platby. V prípade EÚ-12 sa termín ukončenia jednoduchšieho, paušálneho režimu jednotnej platby na plochu predĺži do roku 2020.
 
Vnútorné zblíženie: Tie členské štáty, ktoré v súčasnosti prideľujú rozpočtové prostriedky na základe historických referenčných údajov, musia prejsť na vyrovnanejšie úrovne platieb na hektár. Môžu si vybrať z rôznych možností: národný alebo regionálny prístup (na základe administratívnych alebo agronomických kritérií), dosiahnuť regionálnu/národnú mieru do roku 2019 alebo zabezpečiť, že poľnohospodárske podniky s menej než 90 % regionálnej/národnej priemernej miery zaznamenajú postupné zvýšenie– s dodatočnou zárukou, že každý poľnohospodár dosiahne minimálnu platbu 60 % národného/regionálneho priemeru do roku 2019. Sumy dostupné pre poľnohospodárov, ktorí dostávajú viac než regionálny/národný priemer, sa úmerne upravia, pričom sa členským štátom ponechá možnosť obmedziť všetky „straty“ na 30 %.
Členské štáty majú takisto právo používať prerozdeľovaciu platbu na prvé hektáre, pričom môžu vziať 30 % prostriedkov z vnútroštátneho finančného balíka a prerozdeliť ich poľnohospodárom na prvých 30 hektárov (alebo až do priemernej veľkosti poľnohospodárskeho podniku, ak presahuje 30 ha). Bude to mať výrazný prerozdeľovací účinok. Ďalšou možnosťou je uplatniť maximálnu platbu na hektár.
Mladí poľnohospodári: S cieľom podporiť generačnú výmenu základná platba poskytnutá začínajúcim mladým poľnohospodárom (mladším ako 40 rokov) by sa mala zvýšiť o ďalších 25 % počas prvých 5 rokov. Financujú sa do výšky 2 % vnútroštátneho finančného balíka a budú povinné pre všetky členské štáty. Dopĺňajú iné opatrenia, ktoré sú dostupné pre mladých poľnohospodárov v rámci programov na rozvoj vidieka.
Režim pre malých poľnohospodárov: Režim je nepovinný pre členské štáty. Každý poľnohospodár, ktorý požiadal o podporu, sa môže rozhodnúť, či sa zúčastní na režime pre malých poľnohospodárov, čím by získal ročnú platbu, ktorú členský štát pevne stanoví (vo výške od 500 EUR do 1 250 EUR), a to bez ohľadu na veľkosť poľnohospodárskeho podniku. Členské štáty si môžu vybrať z rôznych metód výpočtu ročnej platby vrátane možnosti, na základe ktorej by poľnohospodári dostali jednoducho sumu, ktorú by inak získali. Bude to znamenať obrovské zjednodušenie pre dotknutých poľnohospodárov a vnútroštátne správne orgány. Na účastníkov sa budú vzťahovať menej prísne požiadavky krížového plnenia a budú oslobodení od požiadavky ekologizácie. Celkové náklady na režim pre malých poľnohospodárov nesmú presiahnuť 10 % vnútroštátneho finančného balíka okrem prípadov, keď sa členský štát rozhodne zabezpečiť, aby malí poľnohospodári dostávali to, na čo by mali aj bez režimu nárok. Regiónom s mnohými malými poľnohospodárskymi podnikmi sa zároveň poskytnú finančné prostriedky na rozvoj vidieka s cieľom zabezpečiť poradenstvo malým poľnohospodárom v oblasti grantov na hospodársky rozvoj a reštrukturalizáciu.
Možnosť „viazanej“ podpory: S cieľom riešiť potenciálne nepriaznivé účinky vnútorného zblíženia v rámci niektorých konkrétnych sektorov v niektorých regiónoch a zohľadniť existujúce podmienky budú mať členské štáty možnosť poskytnúť obmedzené dodatočné sumy „viazaných“ platieb, t. j. platieb spojených s konkrétnym výrobkom. Sumy budú obmedzené na 8 % vnútroštátneho finančného balíka, pokiaľ členské štáty v súčasnosti poskytujú 0 – 5 % viazanej podpory alebo na maximálne 13 % v prípade, že súčasná úroveň viazanej podpory prevyšuje 5 %. Komisia môže schváliť vyššiu mieru, ak je to odôvodnené. Okrem toho existuje možnosť poskytnúť 2 % „viazanej“ podpory na bielkovinové plodiny.
Oblasti s prírodnými prekážkami/znevýhodnené oblasti: Členské štáty (alebo regióny) môžu poskytnúť dodatočnú platbu pre oblasti s prírodnými prekážkami (ako sa vymedzuje podľa pravidiel v oblasti rozvoja vidieka) až do výšky 5 % vnútroštátneho finančného balíka. Tieto platby nie sú povinné a neovplyvňujú možnosti, ktoré existujú pre oblasti s prírodnými prekážkami/znevýhodnené oblasti v rámci rozvoja vidieka.
 
Ekologizácia: Okrem režimu základnej platby/režimu jednotnej platby na plochu získa každý poľnohospodársky podnik aj dodatočnú platbu na hektár za dodržiavanie určitých poľnohospodárskych postupov, ktoré sú prospešné pre klímu a životné prostredie. Členské štáty na túto platbu použijú 30 % prostriedkov svojho vnútroštátneho finančného balíka. Tieto platby sú povinné a nedodržanie požiadavky ekologizácie vedie k sankciám, ktoré presahujú výšku ekologizačnej platby; to znamená, že po prechodnom období podniky, ktoré opakovane porušujú pravidlá, prídu až o 125% svojej ekologizačnej platby).
Tri základné plánované opatrenia sú:
•    udržiavanie trvalých pasienkov,
•    diverzifikácia plodín (poľnohospodár musí na svojej ornej pôde pestovať aspoň 2 druhy plodín, ak jeho orná pôda presahuje 10 hektárov, a minimálne 3 druhy, ak jeho orná pôda presahuje 30 hektárov. Hlavná plodina môže zaberať najviac 75 % ornej pôdy a ostatné dve hlavné plodiny minimálne 95 % ornej pôdy),
•    udržiavanie tzv. oblasti ekologického zamerania na minimálne 5 % ornej pôdy podniku pre poľnohospodárske podniky s väčšou plochou ako 15 hektárov (okrem plôch pokrytých trvalým trávnatým porastom) – t. j. medze, živé ploty, stromy, neobrábaná pôda, krajinné prvky, biotopy, nárazníkové zóny, zalesnené oblasti. Tieto údaje sa zvýšia na 7 % potom, ako Komisia predloží v roku 2017 správu a legislatívny návrh.
Rovnocennosť ekologizácie: Aby sa predišlo penalizácii tých, ktorí už riešia otázky životného prostredia a trvalej udržateľnosti, sa v dohode navrhuje systém „rovnocennosti ekologizácie“, v rámci ktorého uplatňovanie už zavedených environmentálne výhodných postupov má nahradiť tieto základné požiadavky. Napríklad na ekologických výrobcov sa nebudú vzťahovať žiadne dodatočné požiadavky, keďže ich postupy preukázali jasný ekologický prínos. V prípade ostatných výrobcov môžu agro-environmentálne programy obsahovať opatrenia, ktoré sa považujú za rovnocenné. Nové nariadenie obsahuje zoznam takýchto rovnocenných opatrení. Aby sa zabránilo „dvojitému financovaniu“ takýchto opatrení, platby prostredníctvom programov rozvoja vidieka musia zohľadniť základné požiadavky ekologizácie [pozri oddiel o rozvoji vidieka].
Finančná disciplína: S výhradou schválenia VFR a bez ohľadu na samostatné rozhodnutie o rozpočtovom roku 2014 sa dohodlo, že pri každom znížení budúcej finančnej disciplíny ročných priamych platieb (t. j. keď odhady platieb sú vyššie ako dostupné rozpočtové prostriedky na 1. pilier) by sa mal uplatniť prah 2 000 EUR. Inými slovami, takéto zníženie by sa NEVZŤAHOVALO na prvých 2 000 EUR priamych platieb každému poľnohospodárovi. V prípade potreby bude slúžiť aj na doplnenie rezervy pre krízu na trhu [pozri horizontálne nariadenie].
 „Aktívni poľnohospodári“: S cieľom vyriešiť niekoľko právnych medzier, ktoré umožnili obmedzenému počtu spoločností uplatniť si nárok na priame platby, hoci ich hlavným predmetom činnosti nie je poľnohospodárstvo, reforma zužuje pravidlo aktívnych poľnohospodárov. Nový negatívny zoznam podnikateľských činností, ktoré by mali byť vylúčené z prijímania priamych platieb (zahŕňajúci letiská, železničné služby, vodné diela, realitné služby a trvalé športoviská a rekreačné miesta) bude povinný pre členské štáty, ak jednotlivé dotknuté podniky nepreukážu, že vykonávajú skutočnú poľnohospodársku činnosť. Členské štáty budú môcť rozšíriť negatívny zoznam o ďalšie podnikateľské činnosti.
Hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu – V pravidlách sa rok 2014 stanovuje ako nový referenčný rok na výmer pôdy, zároveň však bude existovať odkaz na príjemcov v rámci režimu priamych platieb v roku 2013, aby sa zabránilo špekuláciám. Členské štáty, v ktorých by mohlo dôjsť k výraznému zvýšeniu nahlásenej plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, môžu obmedziť počet platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť v roku 2015 buď na 135 % alebo 145 % počtu hektárov nahlásených v roku 2009.

2. Mechanizmy riadenia trhu
Pokiaľ ide o mliečne kvóty, ktoré sa skončia v roku 2015, reforma predpokladá koniec režimu kvót na cukor k 30. septembru 2017, čím potvrdzuje myšlienku reformy v sektore cukru z roku 2005 zaviesť konečný dátum pre kvótový režim a poskytnúť pritom sektoru dodatočný čas na prispôsobenie. Zabezpečí sa tým lepšia konkurencieschopnosť výrobcov z EÚ na vnútornom a svetovom trhu (keďže vývoz z EÚ obmedzujú kvóty v rámci pravidiel WTO). Zároveň sa tak sektoru poskytne dlhodobá perspektíva. Z dostatočných zásob na domácich trhoch EÚ za primerané ceny budú mať prospech aj sprostredkujúci a koneční používatelia cukru. V záujme poskytnutia dodatočnej bezpečnosti sa zachovajú štandardné ustanovenia dohôd medzi cukrovarmi a pestovateľmi. Na obdobie po kvótach bude naďalej možné na biely cukor poskytnúť pomoc na súkromné skladovanie. Väčšina rozvojových krajín bude aj naďalej využívať neobmedzený bezcolný prístup na trh EÚ.
Pokiaľ ide o výrobu vína, dohoda rešpektuje rozhodnutie vinárskej reformy z roku 2006 ukončiť systém práv na výsadbu viniča do konca roku 2015 a zaviesť systém povolení na nové výsadby viniča od roku 2016 – ako to odporučila skupina na vysokej úrovni o víne minulý december (pozri IP/13/1378) – s rastom obmedzeným na 1% ročne.
Cieľom ďalších zmien pravidiel jednotnej spoločnej organizácii trhov (SOT) je zlepšiť trhovú orientáciu poľnohospodárstva EÚ vzhľadom na zvýšenú hospodársku súťaž na svetových trhoch a zároveň poskytovať poľnohospodárom účinnú záchrannú sieť vo vzťahu k vonkajšej neistote (spolu s priamymi platbami a možnosťami riadenia rizík v rámci rozvoja vidieka). Existujúce systémy verejných intervencií a pomoc na súkromné skladovanie sa revidujú s cieľom zefektívniť ich tak, aby lepšie reagovali na potreby, napríklad prostredníctvom technických úprav v oblasti hovädzieho mäsa a mliečnych výrobkov. V prípade mliečnych výrobkov tieto zmeny predstavujú dodatočné zmeny k „balíku o mlieku“ z roku 2012, ktorý je súčasťou nariadenia a posilňuje vyjednávaciu pozíciu poľnohospodárov.
Navyše sa zavádzajú nové bezpečnostné doložky pre všetky odvetvia, aby Komisia mohla prijať núdzové opatrenia s cieľom reagovať na všeobecné narušenia trhu – ako boli napríklad opatrenia prijaté počas krízy spôsobenej baktériou E-coli od mája do júla 2011. Tieto opatrenia sa budú financovať z rezervy pre prípad krízy ročným znížením priamych platieb. Prostriedky, ktoré neboli použité na krízové opatrenia, budú vrátené poľnohospodárom v nasledujúcom roku. V prípade vážnych prípadov nerovnováhy na trhu môže Komisia takisto povoliť organizáciám výrobcov alebo medziodvetvovým organizáciám, aby pod podmienkou dodržiavania osobitných bezpečnostných opatrení spoločne prijali určité dočasné opatrenia (napríklad stiahnutie z trhu alebo skladovanie súkromnými hospodárskymi subjektmi) s cieľom stabilizovať príslušné odvetvie.
Programy podpory konzumácie ovocia a mlieka na školách sa majú rozšíriť a ročný rozpočet na program podpory konzumácie ovocia sa zvýši z 90 na 150 miliónov EUR ročne.
V záujme zlepšenia rokovacej pozície poľnohospodárov v potravinovom reťazci sa Komisia snaží o lepšiu organizáciu odvetví použitím niekoľko výnimiek z právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže. Pravidlá týkajúce sa uznávania organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácii sa v súčasnosti vzťahujú na všetky odvetvia, a to s ďalšími možnosťami zriadiť takéto organizácie, ktoré sa v súčasnosti presunuli do oblasti financovania rozvoja vidieka (pozri ďalej v texte). Ďalej sa počíta s možnosťou, aby poľnohospodári mohli kolektívne vyjednávať o zmluvách na dodávky olivového oleja, hovädzieho mäsa, obilnín a niektorých ďalších plodín za určitých podmienok a záruk. Komisia poskytne usmernenia vzhľadom na možné otázky súvisiace s právnymi predpismi o hospodárskej súťaži.
 
V záujme zjednodušenia a trhovej orientácie sa zrušilo niekoľko menších alebo nevyužitých režimov (pomoc na použitie odstredeného mlieka a sušeného odstredeného mlieka v krmive zvierat a na výrobu kazeínu, viazaná pomoc pri chove húsenice priadky morušovej!).

3. Rozvoj vidieka
Politika rozvoja vidieka si zachová svoju súčasnú, úspešnú základnú koncepciu: Členské štáty alebo regióny budú naďalej vypracovávať svoje vlastné viacročné programy na základe príslušných opatrení, ktoré existujú na úrovni EÚ — reagujúc na potreby svojich vlastných vidieckych oblastí. Tieto programy budú spolufinancované z vnútroštátnych finančných balíkov – v rámci ktorých sumy a miery spolufinancovania budú určené v kontexte VFR. Nové pravidlá pre 2. pilier poskytnú pružnejší prístup než v súčasnosti. Opatrenia už nebudú viac klasifikované na úrovni EÚ do „osí“ s minimálnymi požadovanými výdavkami na os. Namiesto toho členské štáty/regióny budú môcť rozhodovať o tom, ktoré opatrenia (a ako) použijú, aby dosiahli ciele stanovené na základe šiestich väčších „priorít“ a ich podrobnejších „oblastí zamerania“ (čiastkových priorít) na základe dôkladnej analýzy. Šesť priorít sa bude vzťahovať na: podporu prenosu poznatkov a inovácie; posilnenie konkurencieschopnosti všetkých druhov poľnohospodárstva a udržateľného obhospodarovanie lesov; podporu organizácie potravinového reťazca vrátane spracovania, uvádzania na trh a riadenia rizík; zachovanie, ochranu a posilnenie ekosystémov; podporu účinného využívania zdrojov a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo; ako aj podporu sociálneho začlenenia, znižovania chudoby a hospodárskeho rozvoja vo vidieckych oblastiach. Členské štáty budú musieť vynaložiť minimálne 30 % svojich finančných prostriedkov na rozvoj vidieka z rozpočtu EÚ na určité opatrenia týkajúce sa obhospodarovania pôdy a boja proti zmene klímy, a minimálne 5 % na prístup LEADER.
Politika rozvoja vidieka sa bude takisto rozvíjať v užšej koordinácii s ostatnými politikami prostredníctvom spoločného strategického rámca na úrovni EÚ a prostredníctvom dohôd o partnerstve na vnútroštátnej úrovni, ktoré zahŕňajú všetky podpory z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EPFRV, EFRR, ESF, Kohézny fond a Európsky námorný a rybársky fond) v dotknutom členskom štáte.
V novom období budú mať členské štáty/regióny aj možnosť navrhnúť tematické čiastkové programy s cieľom venovať osobitnú podrobnú pozornosť otázkam, ako sú napríklad mladí poľnohospodári, malé poľnohospodárske podniky, horské oblasti, ženy vo vidieckych oblastiach, zmiernenie zmeny klímy/adaptácia na ňu, biodiverzita a krátke dodávateľské reťazce. Vyššie miery podpory budú k dispozícii v rámci podprogramov v niektorých prípadoch.
Užšia ponuka opatrení sa bude opierať o silné stránky opatrení dostupných v súčasnom období. Okrem iného sa bude vzťahovať na tieto body:
•    inovácia: Táto kľúčová téma (a konkrétnejšie plánované európske partnerstvo v oblasti inovácií pre produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva) sa bude riešiť v rámci rôznych opatrení v oblasti rozvoja vidieka, ako sú „prenos poznatkov“, „spolupráca“ a „investície do hmotného majetku“. EIP bude podporovať efektívnosť využívania zdrojov, produktivitu a nízke emisie a rozvoj poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktorý by bol šetrný ku klíme a odolný voči nej. Malo by sa to dosiahnuť okrem iného aj prostredníctvom väčšej spolupráce medzi poľnohospodárstvom a výskumom s cieľom urýchliť prenos technológií do poľnohospodárskej praxe,
 
• poznatky – „poľnohospodárstvo založené na poznatkoch“: posilnené opatrenia pre poľnohospodárske poradenské služby (ktoré súvisia aj so zmiernením zmeny klímy a s adaptáciou na ňu, environmentálnymi výzvami, hospodárskym rozvojom a odbornou prípravou),
•  reštrukturalizácia/modernizácia poľnohospodárskych podnikov a investície do nich: Granty sú stále k dispozícii – niekedy s vyššou mierou podpory v súvislosti s EIP alebo so spoločnými projektmi,
•    mladí poľnohospodári: kombinácia opatrení môže zahŕňať granty na začatie podnikania (až do výšky 70 000 EUR), všeobecné investície do hmotného majetku, odbornú prípravu a poradenské služby,
•  malí poľnohospodári: pomoc na začatie podnikania až do výšky 15 000 EUR na malý poľnohospodársky podnik,
•  súbor nástrojov riadenia rizika: poistenie a vzájomné fondy – týkajú sa poistenia úrody a poistenia proti udalostiam spojeným s počasím, proti ochoreniam zvierat [v súčasnosti dostupné podľa článku 68 v rámci 1. piliera] – sú rozšírené na možnosť stabilizácie príjmov [čo by v prípade poklesu príjmov o 30 % umožnilo úhradu prostriedkov (až do výšky 70 % strát) zo vzájomného fondu],
•  skupiny výrobcov/organizácie: podpora pri zriaďovaní skupín/organizácií na základe podnikateľského plánu, ktorá sa obmedzuje na skupiny vymedzené ako MSP,
•  agro-environmentálne platby a platby na boj proti zmene klímy: spoločné zmluvy, odkaz na primeranú odbornú prípravu/informácie, väčšia flexibilita pri rozširovaní počiatočných zmlúv,
•  ekologické poľnohospodárstvo: nové samostatné opatrenia pre väčšiu viditeľnosť,
•   lesné hospodárstvo: posilnená/zjednodušená podpora prostredníctvom grantov a ročných platieb,
•  horské oblasti: v prípade horských oblastí/poľnohospodárskej pôdy severne od 62. rovnobežky môže objem pomoci dosahovať až 450 EUR/ha (zvýšený z 250 EUR/ha),
•  oblasti, ktoré čelia prírodným a iným osobitným obmedzeniam: nové vymedzenie oblastí s prírodnými prekážkami – s účinnosťou najneskôr od roku 2018 – na základe 8 biofyzikálnych kritérií. Členské štáty si zachovávajú pružnosť určiť až 10 % svojich poľnohospodárskych oblastí ako oblasti s osobitnými obmedzeniami s cieľom zachovať alebo zlepšiť životné prostredie,
•   spolupráca: rozšírené možnosti podporiť technologickú, environmentálnu a obchodnú spoluprácu (napr. pilotné projekty, spoločné environmentálne schémy, krátke dodávateľské reťazce, rozvoj miestnych trhov),
•  nepoľnohospodárske činnosti: granty na začatie činnosti a rozvoj mikropodnikov a malých podnikov,
•  základné služby a obnova dedín: investície do širokopásmovej infraštruktúry a energie z obnoviteľných zdrojov môžu presahovať bežný malý rámec/premiestnenie činností/prestavba budov sú v súčasnosti už pokryté,
•   LEADER: väčší dôraz na zvyšovanie informovanosti a inú prípravnú podporu stratégií; podpora pružnosti pri kombinácii s ďalšími fondmi v miestnych oblastiach, napríklad v rámci vidiecko-mestskej spolupráce. Pozn.: LEADER budú používať ako spoločný prístup pre miestny rozvoj so zapojením miestnych komunít tieto európske štrukturálne a investičné fondy: EFRR, ESF, Európsky námorný a rybársky fond a EPFRV.
 
    4. Horizontálne nariadenie
Kontroly: Požiadavky na kontrolu sa znížia v regiónoch, kde predchádzajúce kontroly ukázali dobré výsledky, t. j. pravidlá sa riadne dodržiavajú. V regiónoch, kde sa vyskytujú problémy, sa však kontroly budú musieť zintenzívniť.
Poľnohospodárska poradenská služba: Zoznam otázok, v ktorých budú členské štáty povinné poskytovať poradenstvo poľnohospodárom sa rozšíril, aby okrem krížového plnenia pokrýval ekologické priame platby, podmienky týkajúce sa udržiavania pôdy, na ktorú možno dostať priame platby, rámcovú smernicu o vode a smernice o udržateľnom využívaní pesticídov, ako aj určité opatrenia na podporu rozvoja vidieka.
Krížové plnenie: Všetky priame platby, niektoré platby na rozvoj vidieka a niektoré platby v sektore vína budú aj naďalej závisieť od dodržiavania základných požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia, zmeny klímy, dobrého poľnohospodárskeho stavu pôdy, noriem v oblasti ľudského zdravia, zdravia zvierat a rastlín a dobrých životných podmienok zvierat. Zoznam bol zjednodušený tak, aby sa vylúčili pravidlá, v ktorých neexistujú jasné a kontrolovateľné záväzky pre poľnohospodárov. V dohode sa potvrdzuje, že ustanovenia rámcovej smernice o vode a smerníc o trvalo udržateľnom používaní pesticídov sa zahrnú do systému krížového plnenia, hneď ako sa ukáže, že sa náležite uplatňujú vo všetkých členských štátoch, a že záväzky pre poľnohospodárov sú jasne stanovené.
Rezerva pre prípad krízy: Každoročne sa prostredníctvom uplatňovania finančnej disciplíny vytvorí rezerva pre prípad krízy, ktorej výška bude predstavovať 400 miliónov EUR (v cenách z roku 2011). Ak sa tieto prostriedky nevyužijú na krízové účely, vrátia sa poľnohospodárom v podobe priamych platieb v nasledujúcom roku.
Transparentnosť: Členské štáty budú povinné zabezpečiť úplnú transparentnosť všetkých príjemcov — s výnimkou poľnohospodárskych podnikov, ktoré majú právo na podporu v rámci režimu pre malých poľnohospodárov v danom členskom štáte.
Monitorovanie a hodnotenie SPP: Komisia predloží správu koncom roka 2018, a potom každé štyri roky, o vykonávaní SPP vzhľadom na jej hlavné ciele: životaschopnú výrobu potravín, udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a vyvážený územný rozvoj.

5. Ďalšie prvky:
Zosúladenie: Pokiaľ ide o ďalšie vykonávanie, celý rad otázok týkajúcich sa najmä nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov bol určený na schválenie podľa článku 43 ods. 3 a iné otázky podľa článku 43 ods. 2.
Prechodné opatrenia: Cieľom je, aby všetky nové nariadenia nadobudli účinnosť od 1. januára 2014 – a Komisia môže teraz začať pracovať na vykonávacích predpisoch týchto nariadení Rady. Avšak vzhľadom na potrebnú prípravu je už jasné, že platobné agentúry členských štátov nebudú mať dostatok času zaviesť potrebnú správu a kontroly nového systému priamych platieb do začiatku budúceho roka (keď sa formuláre IACS zašlú poľnohospodárom). V dôsledku toho Komisia vypracovala samostatný návrh, že by mal existovať prechodný rok pre priame platby v roku 2014. Inak povedané, nové dodatkové prvky, ako napr. v oblasti ekologizácie a mladých poľnohospodárov, sa budú uplatňovať od roku 2015. Podobne sa od členských štátov vyžaduje, aby pracovali na svojich viacročných programoch rozvoja vidieka, ktoré by mali byť schválené na začiatku budúceho roka. Avšak na niektoré ročné prvky, napríklad agro-environmentálne platby, by sa mali uplatňovať prechodné predpisy tak, aby nedošlo k prerušeniu tohto typu režimu.
 
Ďalšie informácie:
Dokumenty a informácie o návrhu reformy SPP sú k dispozícii na:  
http://ec.europa.eu/agriculture/cap-post-2013/index_en.htm
IP/13/613

Tlačová správa EK, 26.jún 2013

Odporúčame