Výbor EP pre energetiku v utorok schválil svoju pozíciu k nariadeniu Rady o vyradení jadrových elektrární v Bulharsku, Litve a na Slovensku. Poslanci sa zamerali najmä na posilnenie kontrol a zaistenia jadrovej bezpečnosti.

"Slovensko, Litva a Bulharsko prevádzkujú jadrové reaktory, ktoré medzinárodná komunita uznala za príliš zastarané. Ich modernizácia, ktorá by zabezpečila splnenie základných bezpečnostných noriem, by bola z pohľadu vynaložených nákladov neefektívna. Komisia by mala zaistiť podmienky pre efektívne, účinné a hospodárne využitie fondov EÚ. Ciele sa musia naviazať na poskytnuté rozpočtové prostriedky a na vytýčenie zmysluplných výkonnostných ukazovateľov, ktoré budú následne monitorované a zaznamenané, nakoľko sú nevyhnutné na realizáciu celého programu," uviedol spravodajca Giles Chichester (ECR, UK).

Nové nariadenie Rady predĺži finančnú pomoc Únie pre Bulharsko, Litvu a Slovensko s cieľom dotiahnuť proces vyjadrovania do konca. Týka sa to blokov 1-4 elektrárne Kozloduj,  blokov 1-2 elektrárne Ignalina a blokov 1 a 2 elektrárne Bohunice V1. Na základe nariadenia vznikne viacročný asistenčný program 2014-2020. Nová legislatíva tiež zavádza špecifické podmienky a ciele, ktorých naplnenie je predpokladom pokračovania finančnej asistencie EÚ. Komisia zhodnotí pokrok dosiahnutý týmito členskými štátmi a o jeho výsledkoch bude informovať.

Rozpočet

Návrh Komisie počítal s poskytnutím sumy 114.815.000 eur počas obdobia rokov 2014-2020 na vyradenie dvoch blokov jadrovej elektrárne Bohunice V1. Vyraďovací program elektrárne Kozloduj mal počítať v tom istom období so sumou 208.503.000 eur, na vyradenie elektrárne Ignalina mala byť rozpočtu EÚ vyčlenená suma vo výške 229.629.000 eur. Európska rada (v zložení hláv štátov a vlád) sa na svojom zasadnutí zo 7. - 8. februára dohodla na sume 200 miliónov eur pre Bohunice, 260 miliónov eur pre Kozloduj a 400 miliónov eur pre Ignalinu. Európsky parlament nemá legislatívnu právomoc priamo ovplyvniť znenie nariadenia (postup konzultácie), výbor EP pre energetiku preto zmenu rozpočtových stropov vyraďovacích programov nenavrhol.

Podmienky a hodnotenie

Získanie dodatočných prostriedkov je podmienené splnením niekoľkých kritérií. Jedným z nich je plná transpozícia smernice o jadrovej bezpečnosti do vnútroštátneho právneho poriadku všetkých troch členských štátov, ďalším je vypracovanie detailného plánu vyradenia elektrární a jeho predloženie Komisii. Podľa poslancov z energetického výboru EP by tieto plány mali obsahovať informácie o čiastkových projektoch, konkrétne časovo ohraničené ciele a odhad nákladov - vrátane vnútroštátneho financovania, ako aj spôsob, akým daný členský štát tieto prostriedky dlhodobo zabezpečí.

Poslanci navrhujú, aby Komisia zhodnotila dosiahnutý pokrok vo vyraďovaní do konca roka 2017 (pôvodný návrh Komisie počítal s hodnotením do konca roku 2015). Komisia by tiež mohla prehodnotiť výšku poskytnutých prostriedkov, úprava financovania vyraďovacích programov však v žiadnom prípade nesmie viesť k ohrozeniu bezpečnosti ktorejkoľvek z jadrových elektrární, uvádza sa v schválenom uznesení.

Ďalší postup

Výbor EP pre energetiku schválil uznesenie o vyraďovaní jadrových elektrární v troch členských štátoch pomerom hlasov 51(za): 0 (proti): 6 (zdržalo sa). Plénum bude o uznesení hlasovať na svojom štrasburskom zasadnutí v apríli alebo v máji.  Parlament má v tomto prípade len obmedzené právomoci - na základe postupu konzultácie, výsledný text nariadenia môže preto ovplyvniť len nepriamo.