Skutočnosť, že občan Únie zastáva funkciu hlavy štátu, môže na základe medzinárodného práva odôvodňovať obmedzenie výkonu práva na voľný pohyb.

Dňa 21. augusta 2009 sa mal prezident Maďarska László Sólyom na pozvanie občianskeho združenia so sídlom na území Slovenska dostaviť do slovenského mesta Komárna, aby sa zúčastnil slávnosti pri príležitosti odhalenia sochy svätého Štefana. Deň 20. august je totiž v Maďarsku na pamiatku svätého Štefana, zakladateľa a prvého kráľa uhorského štátu, vyhlásený za štátny sviatok. Navyše 21. august sa na Slovensku považuje za citlivý dátum, pretože 21. augusta 1968 vojská piatich krajín Varšavskej zmluvy, medzi ktorými bolo aj maďarské vojsko, obsadili Československú socialistickú republiku.

Po výmene niekoľkých diplomatických nót medzi veľvyslanectvami týchto dvoch členských štátov v súvislosti s plánovanou návštevou prezidenta Maďarska slovenské ministerstvo zahraničných vecí nakoniec 21. augusta 2009 zaslalo maďarskému veľvyslancovi v Slovenskej republike verbálnu nótu, v ktorej nepovoľuje maďarskému prezidentovi vstúpiť na slovenské územie. Táto nóta na účely odôvodnenia uvedeného zákazu odkazovala najmä na smernicu 2004/381 o voľnom pohybe v rámci Európskej únie.

Prezident Sólyom bol o obsahu tejto nóty informovaný v čase, keď už bol na ceste do Slovenskej republiky, pričom na hranici potvrdil jej prijatie a upustil od svojho úmyslu vstúpiť na územie tohto členského štátu.

Keďže sa Maďarsko domnievalo, že vstup jeho prezidenta na slovenské územie nemožno odoprieť na základe uvedenej smernice, požiadalo Komisiu, aby podala proti Slovensku na Súdny dvor žalobu o nesplnenie povinnosti. Komisia však konštatovala, že právo Únie sa neuplatňuje na návštevy uskutočnené hlavou členského štátu na území iného členského štátu a že za týchto podmienok namietané nesplnenie povinností nie je dôvodné.

Maďarsko sa napokon rozhodlo z vlastnej iniciatívy podať proti Slovensku na Súdny dvor žalobu o nesplnenie povinnosti2, ako to umožňuje aj Zmluva 3. Komisia sa rozhodla vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na podporu Slovenska.

Vo svojom rozsudku, ktorý bol dnes vyhlásený, Súdny dvor konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že L. Sólyom má maďarskú štátnu príslušnosť, je mu priznaný status občana Únie, ktorý mu priznáva právo voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov.

1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46).
2 Je to len šiestykrát v histórii európskej integrácie, čo členský štát podal priamo žalobu o nesplnenie povinnosti proti inému štátu. Z piatich predchádzajúcich vecí bolo len v troch rozhodnuté rozsudkom (C-141/78, Francúzsko/Veľká Británia; C-388/95, Belgicko/Španielsko, pozri tiež TK č. 36/2000, a C-145/04, Španielsko/Veľká Británia, pozri tiež TK č. 70/06).
3 Článok 259 ZFEÚ.
www.curia.europa.eu

Súdny dvor však pripomína, že právo Únie treba vykladať so zreteľom na príslušné právne normy medzinárodného práva, keďže toto právo je súčasťou právneho poriadku Únie a je pre jej inštitúcie záväzné. V tomto kontexte Súdny dvor uvádza, že na základe obyčajových pravidiel všeobecného medzinárodného práva, ako aj pravidiel mnohostranných dohôd má hlava štátu v medzinárodných vzťahoch osobitné postavenie, ktoré zahŕňa najmä výsady a imunity. Prítomnosť hlavy štátu na území iného štátu tak ukladá tomuto štátu povinnosť zabezpečiť ochranu osobe, ktorá zastáva túto funkciu, a to nezávisle od dôvodu jej pobytu.

Status hlavy štátu sa teda vyznačuje špecifikom vyplývajúcim zo skutočnosti, že ho upravuje medzinárodné právo, v dôsledku čoho konanie hlavy štátu z medzinárodného hľadiska, akým je jej prítomnosť v zahraničí, podlieha tomuto právu, a najmä právu diplomatických vzťahov. Takéto špecifikum odlišuje osobu, ktorej je priznaný tento status, od všetkých ostatných občanov Únie, takže na vstup tejto osoby na územie iného členského štátu sa nevzťahujú tie isté podmienky ako podmienky uplatniteľné na ostatných občanov.

V dôsledku toho skutočnosť, že občan Únie zastáva funkciu hlavy štátu, môže na základe medzinárodného práva odôvodňovať obmedzenie výkonu práva na pohyb, ktoré tejto osobe priznáva právo Únie.4 Súdny dvor konštatuje, že právo Únie neukladá Slovensku povinnosť zaručiť prezidentovi Maďarska vstup na svoje územie.

Hoci Slovenská republika nesprávne uviedla smernicu 2004/38 ako právny základ na odopretie vstupu maďarskému prezidentovi na svoje územie, táto skutočnosť nepredstavuje porušenie práva v zmysle judikatúry Súdneho dvora.

Za týchto podmienok Súdny dvor žalobu Maďarska zamieta v celom rozsahu.
UPOZORNENIE: Žalobu o nesplnenie povinnosti smerujúcu proti členskému štátu, ktorý si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z práva Únie, môže podať Komisia alebo iný členský štát. Ak Súdny dvor určí, že došlo k nesplneniu povinnosti, dotknutý členský štát je povinný bezodkladne vykonať rozsudok.

Ak sa Komisia domnieva, že členský štát nevykonal rozsudok, môže podať novú žalobu s návrhom na uloženie peňažných sankcií. V prípade neoznámenia opatrení na prebratie smernice Komisii však môže Súdny dvor na návrh tejto inštitúcie uložiť sankcie v štádiu prvého rozsudku.
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.

Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.
Kontaktná osoba pre tlač: Balázs Lehóczki ???? (+352) 4303 5499
Fotografie z vyhlásenia rozsudku sú k dispozícii na „Europe by Satellite“ ???? (+32) 2 2964106
4 Článok 21 ZFEÚ a smernica 2004/38.
www.curia.europa.eu

Súdny dvor Európskej únie
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 131/12