a) Kvantifikácia dopadov členstva

Celkovo bolo z fondov politiky súdržnosti v rokoch 2004 – 2013 vyčlenených 12,86 miliárd eur. Prostriedky zo zdrojov EÚ predstavujú takmer 80% verejných investícií na Slovensku. Dopravná infraštruktúra je kľúčová pre rozvoj regiónov i pre atraktivitu Slovenska pre investície.

Od roku 2004 sa z eurofondov postavilo vyše 100 km diaľnic a rýchlostných komunikácií, ďalších 112 km je vo výstavbe. Podarilo sa postaviť alebo zmodernizovať vyše 1830 km ciest I., II,. a III.  triedy. Zmodernizovalo sa vyše 100 km železníc, ďalšie desiatky km sú vo výstavbe. Eurofondy to nie sú len moderné cesty a železnice. EÚ podporuje aj nákup nových vlakových súprav a obnovu vozového parku. Z eurofondov SR mohla zaobstarať 61 nových vlakov. V Bratislave sa z eurofondov vymení celý trolejbusový park (80 moderných nízkopodlažných trolejbusov) a zaobstará sa nákup 30 električiek a 15 vlakových súprav pre prímestskú dopravu, čím sa úroveň MHD dostane na úroveň iných európskych metropol. Košice sa môžu tešiť na 23 nových električiek, obnovu električkových tratí, nové trolejbusy a prímestské vlaky. Vďaka eurofondom môžu naše deti študovať v dôstojných priestoroch. Zmodernizovalo sa vyše 1020 škôl. Veľmi citeľný dopad má členstvo v EÚ na zdravotníctvo a sociálne služby. Z európskych fondov sa zmodernizovalo 56 nemocníc a 208 zariadení sociálnej starostlivosti. Ťažko by sme na mape Slovenska hľadali mesto, či obec, ktoré nemali prospech z európskych fondov. Svedčia o tom aj obnovené centra miest, vynovené námestia, opravené budovy, vysadená zeleň, zmodernizovaná infraštruktúra.  EÚ podporila regeneráciu 843 sídel a verejných priestranstiev. Z eurofondov sa podporil vznik 130 000 nových pracovných miest. 

Predpokladom pre tvorbu nových pracovných miest sú investície do priemyselného rozvoja i do vedy a výskumu. Z európskych prostriedkov sa postavilo 26 priemyselných parkov a poskytlo priamu podporu pre vyše 572 malých a stredných podnikov. Podpora smerovala pre 116 vedeckých inštitúcií, ako aj na podporu inovačných aktivít v podnikoch (30 projektov, z toho 26 malých a stredných podnikov). EÚ dala výrazný impulz cestovnému ruchu, podporilo sa takmer 500 zariadení. Tieto investície pomáhajú zvýšiť atraktivitu regiónov, zvýšiť príjmy z cestovného ruchu a vytvoriť nové pracovné miesta. 

V oblasti životného prostredia EÚ podporila výstavbu a obnovu  takmer 1 600 km novej kanalizačnej infraštruktúry a 230 projektov na zníženie znečistenia vzduchu. Zrekonštruovalo sa 24 čistiarní odpadových vôd. Vďaka prostriedkom z EÚ sa výrazne zvyšuje odolnosť Slovenska voči povodniam. V oblasti protipovodňových opatrení EÚ podporila celkovo 99 projektov vo výške 128 860 991 €.  SR čerpala aj z Fondu solidarity EÚ, cez ktorý EÚ poskytuje pomoc členským krajinám v naliehavých situáciách, akými sú napríklad veľké prírodné katastrofy. Slovensko čerpalo z Fondu solidarity v súvislosti ničivou víchricou v Tatrách v roku 2004 (5,7 mil. eur) a s povodňami v roku 2010 (20,4 mil. eur).

V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a rozvoja vidieka sa medzi slovenských poľnohospodárov rozdelilo 4,848 mld. eur (2004-2013).  

EÚ je motorom študentskej mobility. SR sa aktívne zapojila do úspešného programu Erasmus. Vďaka nemu od roku 2004 mohlo vycestovať vyše 17 500 študentov a ďalších 3000 študentov absolvovalo zahraničnú praktickú stáž v podnikoch. Na výmenné programy vycestovalo 6237 vysokoškolských učiteľov zo Slovenska. Zviditeľneniu mesta i regiónu prispel projekt Košice – Európske hlavné mesto kultúry. Finančná podpora smerovala do 20 investičných projektov v celkovej výške 55 mil. eur.

Vstupom do Schengenu sa všetky hranice SR s výnimkou hranice s Ukrajinou stalo vnútornými hranicami EÚ. Inými slovami, na 94% našich hraníc odpadli hraničné kontroly, uľahčil sa voľný pohyb osôb i tovaru.

Vďaka tlaku Európskej komisie na mobilných operátorov, poklesla cena roamingových hovorov a SMS o 80%. Používanie mobilného internetu v zahraničí (dátový roaming) zlacnelo o 91%.

b) Verejná mienka

1. Čo znamená EÚ pre občanov SR

Európska únia pre väčšinu Slovákov znamená euro (53%) a slobodu cestovať, študovať a pracovať kdekoľvek v EÚ (53%). Pre 22% občanov EÚ znamená silnejšie slovo vo svete a pre 18% slovenských občanov únia znamená mier.

2. O ktoré práva sa Slováci zaujímajú

Slováci sa z práv, ktoré im vyplývajú z občianstva Európskej únie, najviac zaujímajú o prácu v inej krajine EÚ (49%) a o život v inej krajine EÚ (46%). Na treťom mieste je získanie lekárskej pomoci v inej krajine EÚ (38%).

3. Pozitívne výsledky európskej integrácie

Slováci ako jeden z dvoch najpozitívnejších výsledkov európskej integrácie označili voľný pohyb ľudí, tovaru a služieb v EÚ (75%).  Na druhé miesto Slováci zaradili euro (47%), na tretie miesto sa dostal mier medzi členskými štátmi EÚ (40%).

Väčšina Slovákov vníma členstvo SR v EÚ pozitívne. Takmer dve tretiny populácie Slovenska (66,3 %) si myslí, že vstup Slovenska do Európskej únie bolo správne rozhodnutie.

4. Pocit euroobčianstva

Slováci sú v rámci EÚ tradične nadpriemerne proeurópski, 66% Slovákov sa cíti byť občanom EÚ.

5. Akú Európsku úniu chcú občania

Výrazná väčšina občanov Slovenskej republiky (78%) súhlasí s existenciou Európskej hospodárskej a menovej únie s jednotnou menou – Eurom.

Na Slovensku má výraznú podporu aj vytvorenie spoločnej zahraničnej politiky 28 členských štátov EÚ (76%) a spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky členských štátov EÚ (85%). Väčšina Slovákov podporuje ďalšie rozširovanie Únie (51%). Tieto čísla potvrdzujú tradične silnú podporu slovenských občanov pre procesy európskej integrácie. Pokiaľ ide o nastavenie hlavných cieľov EÚ, najväčšia skupina slovenských respondentov (27%) si myslí, že pre európske inštitúcie a európskych politikov je hlavným cieľom rozvíjať ekonomiku EÚ a zrýchľovať jej rast. Súčasne si najväčšia skupina respondentov (37%) na Slovensku myslí, že hlavným cieľom by malo byť zlepšenie životnej úrovne všetkých občanov EÚ.

Väčšina (51%) slovenských respondentov dokonca súhlasí s názorom, že „EÚ by sa mala ďalej rozvíjať do federácie národných štátov“. Súčasne väčšina Slovákov hľadí na budúcnosť Európskej únie optimisticky.

6. Čo robí EÚ v čase krízy

Väčšina (59%) slovenských občanov si myslí, že EÚ vytvára podmienky na tvorbu väčšieho počtu pracovných miest v Európe.Taktiež väčšina (53%) občanov SR si myslí, že EÚ uľahčuje podnikanie v Európe. Väčšina občanov SR (59%) si myslí, že EÚ pomáha riešiť globálne hrozby a výzvy, a tiež že EÚ pomáha chrániť svojich občanov (64%). 54% občanov v SR si myslí, že z dlhodobého hľadiska bude EÚ vďaka kríze silnejšia. V EÚ 28 sa týmto výrokom stotožnilo iba 45% respondentov. Nesúhlasila tretina (33% v SR, 35% v EÚ 28).