Práca v oblasti bezpečnosti cestnej premávky v EÚ bola doteraz veľmi úspešná. Počas posledného obdobia stratégie v rokoch 2001–2010 sa počet smrteľných nehôd na cestách EÚ znížil celkom o 43 % a priblížil sa strategickému cieľu „zníženia smrteľných nehôd v cestnej premávke o polovicu do roku 2010“, aj keď ho úplne nedosiahol. Na každú osobu usmrtenú na cestách však pripadá odhadom desať ťažko zranených. Okrem toho oznámené zlepšenia nie sú tak pozoruhodné, pokiaľ ide o vážne zranenia. Údaje oznámené členskými štátmi ukázali len 36% zníženie od roku 2001 do roku 2010. Okrem ľudského utrpenia spôsobeného týmito zraneniami sa spôsobené sociálno-ekonomické náklady odhadujú približne na 2 % ročného HDP EÚ.

K stratégii týkajúcej sa zranení
Európska komisia z uvedených dôvodov uverejnila v súčasnosti dokument o vážnych zraneniach v cestnej premávke, v ktorom sa opisujú ďalšie kroky ku komplexnej stratégii EÚ týkajúcej sa vážnych zranení v cestnej premávke, a to:
•    spoločná definícia vážneho zranenia v cestnej premávke,
•    cesta členských štátov k zlepšeniu zberu údajov o vážnych dopravných nehodách a
•    zásada prijatia cieľa zníženia vážnych zranení v cestnej premávke na úrovni EÚ.

Riešenie vážnych zranení – aká je súčasná situácia?
Odhaduje sa, že pri dopravných nehodách je každý rok vážne zranených približne 250 000 ľudí – v porovnaní s 28 000 smrteľnými zraneniami pri dopravných nehodách v roku 2012.  

Najčastejšími vážnymi zraneniami v cestnej premávke sú poranenia hlavy a mozgu, po ktorom nasledujú poranenia dolných končatín a chrbta.  Mnohé vážne zranenia viedli k celoživotným útrapám alebo trvalému zdravotnému postihnutiu. Vážne zranenia v cestnej premávke sa dotýkajú predovšetkým zraniteľných účastníkov cestnej premávky, napr. chodcov, bicyklistov, motocyklistov alebo užívateľov v určitých vekových skupinách – najmä starších. Vážne zranenia v cestnej premávke sa častejšie vyskytujú v mestských oblastiach než na vidieckych cestách.
 
Čo je možné urobiť?
Kľúčovým faktorom, ktorý prispel k úspechu v riešení smrteľných zranení v cestnej premávke bol prístup vychádzajúci z výsledkov a prijatý v dvoch za sebou idúcich desaťročných stratégiách EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky. Je jasné, že na základe skúseností z úspešnej práce zameranej na smrteľné zranenia v cestnej premávke by sa mohlo veľa získať uplatnením podobného zamerania na vážne zranenia v cestnej premávke, ktoré nemajú smrteľné následky. Vyžaduje si to však jasné a presné údaje na posúdenie rozsahu, charakteru a zložitých príčinných súvislostí vážnych zranení, ako aj umožnenie monitorovania vplyvu následných opatrení.  

V čom je problém s údajmi o zraneniach?
Chýbajúca spoločná definícia a značne rozšírené podhodnotené alebo chybné podávanie správ znamená, že informácie o rozsahu a charaktere vážnych zranení sú nedostatočné, málo podrobné a neúplné. Je pravdepodobné, že celkový počet ľudí vážne zranených v cestnej premávke je podstatne vyšší, než sa v súčasnej dobe hlási.  

Členské štáty používajú v súčasnosti rôzne, často nelekárske definície vážneho zranenia, ako aj rozdielne metódy zberu údajov. Niektoré členské štáty napríklad definovali vážne zranenú osobu ako niekoho, kto potrebuje nemocničnú liečbu; iné ako niekoho, kto musí zostať v nemocnici viac ako 24 hodín; a niektoré členské štáty mali vnútroštátne definície založené na zoznamoch diagnóz.

Doteraz tiež existuje značne chybné a nedostatočné hlásenie vážnych zranení. Chybné hlásenie, ktoré sa vyskytuje ako posúdenie políciou „na mieste“, bolo jedinou metódou používanou na určenie stupňa závažnosti zranenia, ktoré sa vkladalo do databáz bezpečnosti cestnej premávky.  V mnohých prípadoch nie je tento posudok následne náležite porovnaný s nemocničnými záznamami. Veľký podiel nehôd, ktoré nemajú smrteľné následky, sa vôbec nehlási (nedostatočné hlásenia sa napr. vyskytujú preto, lebo polícia nie je vždy upozornená na nehody). Niektoré zranenia sa nahlasujú ako vážne, aj keď vážne nie sú. Štúdie ukázali, že skutočne sa hlási iba 70 % vážnych zranení.

Tento nedostatok v poznatkoch sa musí odstrániť.  Opatrenia a politiky na zníženie počtu vážnych zranení a minimalizovanie ich dlhodobých následkov sa môžu účinne navrhovať len s lepším chápaním situácie. Lepšie pochopenie trendov zranení v prípade zrážky je potrebné aj na uskutočnenie medzinárodných porovnaní.

Čo navrhujeme?
Komisia v súčasnej dobe navrhla 3 kroky s cieľom umožniť spracovanie komplexnej stratégie EÚ týkajúcej sa zranení.

1.    Spoločná definícia zranení v cestnej premávke
Spoločná definícia zranení v cestnej premávke je nevyhnutným predpokladom účinnej intervencie. Bez harmonizovaného vymedzenia pojmu vážnych zranení nie je možné plne pochopiť šírku a skutočný charakter problému vážnych zranení. Ani nemožno uskutočniť žiadne zmysluplné porovnania.
 
S cieľom riešiť túto otázku Komisia navrhla, aby členské štáty posúdili možnosti spoločnej definície v júni 2012 na zasadnutí skupiny na vysokej úrovni pre bezpečnosť cestnej premávky zloženej z odborníkov na bezpečnosť cestnej premávky zastupujúcich členské štáty EÚ. Stupnica zranení „Stupnica miery závažnosti zranení“ (MAIS – Maximum Abbreviated Injury Score ), ktorá už existuje, bola považovaná za preferovanú možnosť spoločnej definície.  Toto rozhodnutie potvrdila skupina na vysokej úrovni na zasadnutí v januári 2013.

Čo je stupnica miery závažnosti zranení MAIS?
MAIS je všeobecne prijímaná stupnica zranení používaná zdravotnými odborníkmi. Poskytuje objektívny a spoľahlivý základ pre zber údajov. Hodnotenie zranenia sa určuje v nemocnici za pomoci podrobného klasifikačného kľúča. Hodnotenie sa pohybuje v rozmedzí od 1 do 6, pričom úrovne 3 až 6 sa považujú za vážne zranenia. Systém MAIS umožňuje aj podrobnú čiastkovú klasifikáciu.

Výhoda používania tohto špecifického systému klasifikácie spočíva v tom, že má vysokú platnosť a spoľahlivosť. Používanie podrobného klasifikačného kľúča znižuje riziko subjektívnej diagnózy a riziko chybného hlásenia by sa tiež podstatne znížilo. Okrem toho je aj medzinárodne porovnateľný. Niektoré členské štáty už začali túto metódu používať na klasifikáciu zranení. Systém je dobre vytvorený a široko používaný zdravotníckym personálom, takže sa nemusia spracovávať nové systémy.

Členské štáty by preto mohli oznamovať údaje o ľahkých a ťažkých zraneniach s uvedením ich závažnosti podľa MAIS.

2.  Spoľahlivý zber údajov o vážnych zraneniach
Prioritou je dospieť k presnejšiemu celkovému počtu osôb, ktoré sú vážne zranené pri dopravných nehodách, ako aj lepšie pochopiť špecifické zranenia. Je dôležité, že musí byť spoločná definícia vážneho zranenia, ale pre účinný zber údajov možno použiť rozdielne systémy hlásení.

Skupina na vysokej úrovni pre bezpečnosť cestnej premávky určila tri hlavné možnosti zlepšenia hlásení členských štátov:
•    Nemocničné údaje: S novou definíciou vážneho zranenia v cestnej premávke bude  posúdenie vykonávať obvykle zdravotnícky personál v nemocnici a odtiaľ ho nahlási do databázy dopravných nehôd. Táto možnosť sa zavedie jednoducho a poskytne presné a spoľahlivé údaje o zranenia, neposkytne však doplňujúce informácie o príčinách a charakteristikách nehôd uvedených v správach polície.
•    Kombinované údaje polície a nemocnice: Táto metóda, ktorá by poskytla úplnejší obraz, by spájala príslušné údaje od polície a z nemocníc. Komisia uprednostňuje túto možnosť, lebo zaisťuje úplnejší súbor informácií.
•    Národné koeficienty: Ako dočasná a najzákladnejšia možnosť je pokračovať v súčasných hláseniach vychádzajúc zo správ polície, ale uplatňovať národný opravný koeficient, aby sa získal „pravdivý“ odhad celkových počtov.
 
Najdôležitejšie je, že táto flexibilita znamená, že všetky členské štáty by mali mať možnosť v priebehu roku 2014 včas uplatniť jednu z troch metód pre zber údajov s využitím spoločnej definície vážnych zranení a prvý súbor údajov oznámiť počas roku 2015.

3.  Vytýčenie cieľa
Strategický a realisticky ambiciózny cieľ zníženia vážnych zranení by doplnil súčasnú stratégiu EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, ako sa to predpokladá v zameraniach politík Komisie na obdobie rokov 2011–2020. Na úrovni EÚ by cieľ mohli doplniť členské štáty prijatím príslušných cieľov na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty by si mohli stanoviť dokonca aj náročnejší cieľ, alebo prijať čiastkové ciele, napríklad pre konkrétne skupiny užívateľov ciest, regióny alebo dopravné situácie.

Na základe získaných informácii o spoločnej definícii a systémoch zberu údajov Komisia navrhne prijatie cieľa v rámci celej EÚ, napr. na obdobie rokov 2015–2020. Potom bude tiež možné začať skúmať oblasti pre opatrenia na zníženie závažnosti nehôd, ktoré v budúcnosti povedú k prijatiu konkrétnych opatrení.

Koľko stoja dopravné nehody?
Je veľmi ťažké podrobne posúdiť všetky náklady spojené s dopravnými nehodami. Náklady zahŕňajú nielen výdavky na lekárske ošetrenie, rehabilitáciu, adaptáciu na zdravotné postihnutie, poistenie a systémy sociálnej podpory, ale aj hospodárske dopady na spoločnosť a zamestnávateľov vyplývajúce zo straty pracovných síl.  Môžu byť postihnutí aj členovia rodiny zranenej osoby, ak sa musia stať opatrovníkmi. Najčastejšie sa uvádza odhad, že v EÚ dosahujú celkové náklady približne 2 % ročného HDP EÚ.  V roku 2012 by sa to rovnalo približne 250 miliardám EUR.

Čo bude ďalej?
Ministri dopravy v júni 2013 posúdia prístup Komisie k stratégii týkajúcej sa vážnych zranení v cestnej premávke. Každý členský štát sa rozhodne, aká metóda je pre neho najvhodnejšia pre zber a oznamovanie údajov. Budú môcť začať uplatňovať novú spoločnú definíciu a postupy zberu údajov za rok 2014.

Komisia bude môcť uverejniť tieto údaje v roku 2015. So silnou politickou podporou (Rady a Európskeho parlamentu) na základe získaných informácii Komisia navrhne prijatie cieľa v rámci celej EÚ, napr. na obdobie rokov 2015–2020. Potom bude tiež možné začať skúmať oblasti pre opatrenia na zníženie závažnosti nehôd, ktoré v budúcnosti povedú k prijatiu konkrétnych opatrení.
 
Aké opatrenia budú navrhnuté?
Je príliš skoro rozhodnúť o nejakých konkrétnych opatreniach. Prvým krokom je zber spoľahlivých údajov a informácií o rozsahu a type problému. Používanie viacerých a zrovnateľných údajov pomôže zamerať budúce opatrenia na najefektívnejší spôsob a prioritné oblasti, ale kľúčové oblasti by mohli zahŕňať:
•    Vplyv zrážky: dodatočne k prebiehajúcim opatreniam v oblasti predchádzania nehôd s cieľom zamerať sa na nástroje a metódy, ktoré by mohli znížiť závažnosť zranení, ktorým nie je možné zabrániť (konštrukcia vozidiel, ako aj navrhovanie infraštruktúry).
•    Prvá pomoc a záchranné služby: Pomoc poskytnutá v prvej hodine po zrážke je rozhodujúca pre zníženie rizika závažných následkov. Bolo odhadnuté, že ak sa čas medzi okamihom, keď dôjde k zrážke, a príchodom záchranných služieb skráti z 25 na 15 minút, počet úmrtí sa zníži o jednu tretinu .
•    Hĺbkový výskum zranení pri nehodách na podporu spracovania opatrení v oblasti bezpečnosti a lepšieho pochopenia zložitých príčinných súvislostí. Opatrenia a politiky na zníženie vážnych zranení v cestnej premávke musia byť založené na dôkazoch.
Bude nejaký legislatívny návrh týkajúci sa vážnych zranení v cestnej premávke?

Nemalo by sa predpokladať, že všetky oblasti tejto stratégie si vyžadujú právne predpisy na úrovni EÚ. Podobne ako u všetkých opatrení v oblasti bezpečnosti cestnej premávky bude zodpovednosť skôr spoločne rozdelená a vyžaduje si vklad od mnohých zainteresovaných strán v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality. Bude potrebné vhodné spojenie právnych predpisov, zvýšenia povedomia, presadzovania práva, inžinierskych služieb, spolupráce a prenosu poznatkov medzi príslušnými zainteresovanými stranami, napr. prostredníctvom Európskeho observatória bezpečnosti cestnej premávky, a podpora výskumu.  
Viac informácii je na:
IP/13/236
http://ec.europa.eu/transport/road_safety/topics/serious_injuries/index_en.htm