Globálne prostredie výskumu sa rýchlo vyvíja. Podiel krajín BRIC na celosvetových výdavkoch v oblasti výskumu a vývoja sa pritom v rokoch 2000 až 2009 zdvojnásobil. Otázky ako zmena klímy, potravinová bezpečnosť alebo boj proti chorobám si čoraz viac vyžadujú zosúladené úsilie zo strany medzinárodného výskumu. Európa dokáže naplno využiť špičkový potenciál svojej vedeckej základne a inovatívnych odvetví, len ak sa otvorí medzinárodnej spolupráci a najlepšími svetovými odborníkmi. Európska komisia preto dnes spustila novú stratégiu na podporu rozvoja medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a inovácií. V stratégii sa navrhuje, aby sa spolupráca naďalej zameriavala na strategické priority EÚ, pričom by sa mala zachovať tradičná otvorenosť voči účasti tretích krajín na výskume EÚ. Patrí sem riešenie globálnych problémov, ale aj zvýšenie atraktívnosti Európy ako miesta výskumu a inovácií a posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu.
Európska komisárka pre výskum, inovácie a vedu Máire Geoghegan-Quinnová uviedla: „V oblasti výskumu a inovácií si nevystačíme sami. Európa sa nevyhnutne musí spojiť s medzinárodnými partnermi, aby získala nový zdroj vedomostí a mohla riešiť globálne problémy. Program Horizont 2020 bude rovnako ako jeho predchodcovia otvorený účastníkom z celého sveta. Otvorenosť prináša vzájomné výhody zo spolupráce s našimi kľúčovými medzinárodnými partnermi, znamená pomoc pre rozvojové krajiny a Európe sprístupňuje nové a vznikajúce trhy.“

Na jednej pätine výskumných projektov EÚ už teraz spolupracuje aspoň jeden partner z krajiny mimo EÚ. Ako príklad možno uviesť Partnerstvo európskych a rozvojových krajín v oblasti klinických skúšok (EDCTP), kde 14 členských štátov EÚ spolu so Švajčiarskom, Nórskom a 47 subsaharskými krajinami spolupracuje na vývoji nových liekov a vakcín na boj proti HIV/Aids, malárii a tuberkulóze.

Nová stratégia sa bude vykonávať najmä prostredníctvom programu Horizont 2020, programu EÚ pre financovanie výskum a inovácie počnúc rokom 2014, ako aj prostredníctvom spoločných iniciatív s členskými štátmi EÚ. Okrem programu Horizont 2020, ktorý bude plne otvorený medzinárodnej účasti, sa budú realizovať aj cielené akcie s účasťou kľúčových partnerov a regiónov, ktoré budú zamerané na spoločenské výzvy a vývoj priemyselných technológií.

Na zlepšenie medzinárodnej spolupráce a jej konkrétnejšie zameranie sa vypracujú viacročné programy spolupráce s kľúčovými partnerskými krajinami a regiónmi. Uvedenou stratégiou sa takisto predostiera výzva na zintenzívnenie politického dialógu s našimi partnermi a zlepšenie získavania informácií ako súčasti navrhovaného observatória pre výskum a inovácie. Cieľom Európskej únie bude okrem toho zvýšiť svoj vplyv v príslušných medzinárodných organizáciách.
 
Súvislosti
Napriek tomu, že Európska únia predstavuje len 7 % svetovej populácie, v oblasti výskumu a inovácií má pozíciu svetového lídra. Jej výdavky na výskum predstavujú 24 % svetových výdavkov, vydáva 32 % publikácií s významným vplyvom a pochádza z nej 32 % žiadostí o patenty.

Výskumné programy EÚ sú otvorené účastníkom z celého sveta. V súčasnosti pochádza z tretích krajín 6 % účastníkov siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu. Prostredníctvom akcií Marie Curie-Skłodowskej, ktorými sa financuje mobilita a odborná príprava výskumníkov, získajú podporu na výskum účastníci z 80 rôznych krajín. Európska rada pre výskum, prostredníctvom ktorej dostávajú finančnú podporu odborníci z celého sveta pracujúci v špičkovom výskume v Európe, spustila kampaň, aby prilákala viac účastníkov z tretích krajín. O úzku spoluprácu s organizáciami z celého sveta v oblasti výskumu sa usiluje aj interný vedecký útvar Komisie, Spoločné výskumné centrum (JRC).

Nová stratégia bude využívať dvojaký prístup. Prostredníctvom programu Horizont 2020 všeobecne otvorenému medzinárodnej spolupráci budú môcť európski výskumníci spolupracovať s kolegami z tretích krajín na témach, ktoré si sami zvolia. Túto činnosť doplnia cielené akcie, v rámci ktorých sa bude vyžadovať spolupráca na konkrétnych témach a s dôsledne vybranými partnermi. Uvedenou stratégiou sa takisto podporia spoločné medzinárodné zásady platné vo výskume a v inováciách, ako sú zásada integrity výskumu, povedomia o rodovej rovnosti a otvoreného prístupu, s cieľom poskytnúť svetovej komunite v oblasti výskumu a inovácií rovnaké podmienky pri medzinárodnej spolupráci. Ďalším cieľom stratégie je zabezpečiť, aby výskum a inovácie intenzívnejšie prispievali k vonkajším politikám Únie. Komisia bude o vývoji situácie informovať každé dva roky.

Výskum je oblasťou, v ktorej má EÚ spoločné právomoci s členskými štátmi. Silné partnerstvo v tejto oblasti sa zabezpečí nadviazaním na pôsobenie Strategického fóra pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti vedy a technológií (SCIF).