EU News

Uľahčenie cezhraničného dedenia

Slovenke, ktorá sa vydá za Nemca a usadí sa v Belgicku by malo byť umožnené zvoliť si, či dedičské konanie po jej smrti prebehne podľa slovenského alebo belgického práva. Vyplýva to z nových pravidiel, ktoré dnes (13.03.) schválil Európsky parlament.

 •          Nariadenie podporilo 589 poslancov, 21 hlasovalo proti a 79 sa hlasovania zdržalo

•          Nariadenie by malo zabrániť právnym sporom o dedičstvo

•          Na výber bude právo krajiny pôvodu a krajiny obvyklého pobytu

Cieľom nového nariadenia je uľahčenie dedičského konania a predchádzanie sporom v prípadoch, kedy do závetu občana EÚ vstupuje národné právo viacerých členských štátov.

Podľa Kurta Lechnera (EPP, DE), spravodajcu EP pre tento návrh, predstavujú cezhraničné dedičské konania až 10% všetkých dedičstiev v EÚ, t.j. takmer 450.000 konaní za rok, ktorých hodnota je zhruba 123 miliárd eur.

Celoeurópske kritéria v prípadoch, keď môže byť dedičstvo predmetom právnych predpisov viacerých členských štátov, vymedzia ako určiť, podľa ktorej národnej legislatívy dedičské konanie prebehne. Predíde sa tak nákladným súdnym konaniam a obmedzí sa administratívna záťaž pre dedičov.

Nové nariadenie tiež zavedie Európske dedičské osvedčenie, ktoré jasne vymedzí právne postavenie autora závetu a zabezpečí ochranu záujmov dedičov, ako aj ďalších účastníkov dedičského konania, vrátane veriteľov.

Dve nové pravidlá
Navrhovaná legislatíva by mala zaviesť dva nové princípy v oblasti medzinárodného dedenia.

Po prvé, ak niekto zomrie v členskom štáte, ktorý nie je krajinou jeho pôvodu, rozhodným právom vo veci dedičského konania bude právny poriadok štátu, v ktorej mal zosnulý v čase smrti "obvyklý pobyt." O dedičstve budú rozhodovať súdy a orgány danej krajiny. Tento princíp zamedzí konfliktom, ktoré by mohli vyvstať, pokiaľ by sa za príslušné prihlásili súdy vo viacerých členských štátoch.

Po druhé, autor závetu sa bude mať možnosť rozhodnúť, že jeho dedičstvo sa bude riadiť legislatívou štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Poslanci veria, že toto nové právo občanov EÚ bude predstavovať významné zlepšenie. Umožní totiž všetkým občanom žijúcim v zahraničí zachovať si úzke väzby so svojou krajinou pôvodu a tiež zaistí, aby boli rešpektované špecifické národné právne predpisy, napríklad pravidlá týkajúce sa darov venovaných v priebehu života.

V prípade Slovensky, ktorej manžel má nemecké občianstvo a žijú spolu dlhodobo v Belgicku, bude centrom jej záujmov s najväčšou pravdepodobnosťou Belgicko. Bez navrhovaného nariadenia by mohlo dochádzať k sporom medzi súdmi krajiny jej pôvodu (v tomto prípade Slovensko), krajiny, z ktorej pochádzajú, prípadne v ktorej žijú jej dediči (napr. Nemecko) a krajinou, na území ktorej sa nachádza jej pozostalosť (napr. Belgicko).

Európske dedičské osvedčenie

Nariadenie zavedie Európske dedičské osvedčenie, ktoré zabezpečí, aby dediči, veritelia a príslušné orgány uplatňovali podmienky dedičstva priamo, pomocou rýchlejších a lacnejších postupov. Použitie osvedčenia však nebude povinné.

Bez dopadu na vnútroštátne právo

Nové nariadenie nebude mať žiaden dopad na občanov, ktorí ostávajú rezidentmi vo svojej krajine pôvodu. Nemení teda vnútroštátne predpisy týkajúce sa dedičstva, vlastníctva ani zdanenia a nezavedie žiadnu harmonizáciu národných predpisov.

Nariadenie sa nebude vzťahovať na Veľkú Britániu a Írsko, nakoľko tieto krajiny sa rozhodli využiť svoje právo nezúčastniť sa (tzv. opt-out), ani na Dánsko.

Správa poslanca Lechnera bola schválená pomerom hlasov 589 (za), 21 (proti), 79 (zdržalo sa).

Ďalší postup
Text nariadenia, ako ho schválil Európsky parlament, je výsledkom dohody s Radou EÚ (členské štáty), ktorá ho musí formálne potvrdiť, aby mohol vstúpiť do platnosti.

 

Tlačová správa IKEP, 13. marec 2012

Odporúčame