EU News

Modernizácia a zvýšenie zamestnateľnosti sú stredobodom reformnej stratégie vysokoškolského vzdelávania

Európska komisia dnes predstavila ako súčasť európskej stratégie pre zamestnanosť a rast novú reformnú stratégiu, ktorá má zvýšiť počet absolventov, skvalitniť výučbu a zlepšiť vysokoškolské vzdelávanie tak, aby čo najviac prispelo k silnejšiemu hospodárstvu EÚ po kríze. Táto stratégia identifikuje prioritné oblasti, v ktorých musia krajiny EÚ napredovať, aby dosiahli spoločné vzdelávacie ciele, a takisto vytyčuje spôsob, akým EÚ môže podporiť modernizačné politiky členských krajín. Iniciatívy na úrovni EÚ zahŕňajú viacrozmerné hodnotenie univerzít, ktoré zlepší informovanosť študentov o tom, ktoré študijné programy sú pre nich najvhodnejšie, a tiež schému záruk na pôžičku pod názvom Erasmus for Masters' pre študentov, ktorí absolvujú celé vysokoškolské štúdium v zahraničí.

V Európskej únii je približne 4 000 univerzít a vysokých škôl a viac ako 19 miliónov študentov. V posledných rokoch významne stúpol nielen počet a zameranie vysokých škôl, ale aj počet študentov. Financovanie, správne štruktúry a učebné osnovy však často zostali tie isté. Úroveň vysokoškolského vzdelávania v Európe nepostačuje na to, aby vyškolila dostatočný počet ľudí s tými správnymi zručnosťami na tvorbu pracovných miest a zvyšovanie rastu. Konkurenti Európy na celom svete – a najmä rýchlo rastúce ekonomiky – prudko zvyšujú investície do vysokoškolského vzdelávania.

Pri príležitosti uvedenia tejto stratégie Androulla Vassiliouová, eurokomisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež, uviedla: „Vysokoškolské vzdelávanie je významnou hnacou silou hospodárskeho rastu a otvára ľuďom dvere k lepším životným podmienkam a novým príležitostiam. Takisto je vyššie vzdelávanie aj najlepšou poistkou proti nezamestnanosti, hoci aj napriek vzdelaniu má príliš veľa absolventov problém získať pracovné miesto alebo kvalitnú prácu. Je nutné zreformovať vysokoškolské vzdelávanie, a aj odbornú prípravu, aby sme našich mladých vybavili zručnosťami, ktoré potrebujú na dosiahnutie svojho potenciálu v osobnom raste a zamestnateľnosti.“
 
Kontext
Medzi prioritné oblasti, v ktorých sú ďalšie reformy nevyhnutné, patria:
- Zvýšiť počet absolventov, zapojiť do vysokoškolského vzdelávania ľudí z viacerých vrstiev spoločnosti a znížiť počet študentov, ktorí štúdium nedokončia,
- Skvalitniť a aktualizovať obsahy vysokoškolského vzdelávania, aby študijné programy splnili potreby jednotlivcov, trhu práce a budúcich povolaní, ako aj podnecovať a odmeňovať vynikajúce výsledky vo vyučovaní a výskume,
-  Poskytovať študentom viacej príležitostí na získanie ďalších zručností prostredníctvom štúdia alebo výcviku v zahraničí a podporovať cezhraničnú spoluprácu s cieľom zvýšiť úroveň vzdelávania,
-   Pripraviť väčší počet výskumníkov pre budúce priemyselné odvetvia,
-  Upevňovať vzťahy medzi vzdelávaním, výskumom a priemyslom s cieľom podporiť excelentnosť a inovácie,
-   Zabezpečiť účinné financovanie – liberalizovať správu vysokoškolského vzdelávania a investovať do kvalitného vzdelávania, ktoré pokryje potreby trhu práce.

Mnohé z krajín EÚ si síce určili za prioritu modernizáciu systému vysokoškolského vzdelávania, ale schopnosť európskych vysokých škôl prispieť k rozvoju Európy a prevziať širšiu rolu v spoločnosti stále ostáva nevyužitá. Preto je vzdelávanie základom stratégie Európa 2020. Jej cieľom je, aby na konci tejto dekády malo 40 % mladých Európanov ukončené vysokoškolské vzdelanie (v porovnaní s 33,6 % v roku 2010).

V júli Komisia predstavila návrhy pre najbližší viacročný rozpočet EÚ (pre roky 2014 – 2020), ktoré zahŕňajú veľké zvýšenie prostriedkov pre vzdelávanie, odbornú prípravu a mládež (+ 73 %) a pre výskum (+ 46 %), keďže Komisia uznáva ich kľúčovú úlohu v podpore rastu. Reformná agenda pre modernizáciu vysokoškolského vzdelávania nasmeruje výdavkové priority programov EÚ na podporu reforiem.

Pri zostavovaní reformnej stratégie Komisia použila rôzne analýzy a odborné štúdie a konzultovala vysoké školy, učiteľov, výskumníkov, študentov, podniky, odbory, vlády a medzinárodné organizácie. Reformnú stratégiu sprevádza jednak pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý sa zameriava na nedávne zmeny v európskych vysokoškolských systémoch, a tiež odborná štúdia s názvom „Modernizácia vysokoškolského vzdelávania v Európe: finančný a sociálny rozmer“, ktorá skúma trendy vo financovaní vysokoškolského vzdelávania a politiky zamerané na umožnenie prístupu k nemu.

Ďalšie informácie:
MEMO/11/613 Modernizácia vysokoškolského vzdelávania – fakty a čísla
MEMO/11/615– Stratégia EÚ pre modernizáciu vysokoškolského vzdelávania – otázky a odpovede
Oznámenie: Stratégia EÚ pre modernizáciu vysokoškolského vzdelávania:
http://ec.europa.eu/education/higher-education/doc/com0911_en.pdf
 
Štatistika – pracovný dokument útvarov Komisie o nedávnych zmenách v európskych vysokoškolských systémoch:
http://ec.europa.eu/education/higher-education/doc/wp0911_en.pdf  
Štúdia siete Eurydice „Modernizácia vysokoškolského vzdelávania v Európe: finančný a sociálny rozmer“:
http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/thematic_studies_en.php 
Európska komisia: Vysokoškolské vzdelávanie:
http://ec.europa.eu/education/lifelong-learning-policy/doc62_en.htm

Tlačová správa EK, 20. september 2011

Odporúčame